HISTÓRIA PAPILLONA


Poznáme dva varianty trpasličieho kontinentálneho španiela: pôvodnejšiu formu Phaléne - so spustenými ušami, z ktorého sa neskôr vyvinul Papillon - s ušami vztýčenými, v čom je aj jediný rozdiel medzi oboma plemenami, ktoré sa môžu spolu páriť. Názov týmto nesmierne rozkošným psom poskytli slová pochá -dzajúce z francúzštiny. Papillon - motýľ, Phaléne - nočný motýľ, mora. Oproti dennému motýľovi majú nočné motýle, mory, krídla tesne pri tele.Snáď si ani nemožno predstaviť výstižnejšie mená pre týchto malých pohyblivých farebných psíkov. Z celej skupiny španielov dosahujú najmenšiu výšku a Papillon ako jediný zo španielov má uši vztýčené, bohato osrstené jemnou dlhou srsťou, pri pohybe pripomínajúcou letiaceho motýľa. A že Papillon naozaj španielom je, dokazuje jeho vlastný brat Phaléne. Papillon pravdepodobne vznikol priliatím špicovskej krvi a za spôsob, akým nosí nad chrbtom chvost, bol kedysi známy ako„ veveričí španiel“. Tieto psie „denné a nočné motýle“, v ľudovom jazyku označované ako „motýlie psíky“, poletujú históriou najmenej od 12. Storočia, a niektorí odborníci tvrdia, že je to najstaršie európske plemeno. Trpasličie kontinentálne španiely sú zobrazené na obrazoch slávnych majstrov, Rubensa (vraj jedného aj sám vlastnil), Goyu, Tiziana „Venuša Urbinská“, Rembrandta, van Dyckea, Veronesea „Večera v Emausích“, „Svadba v Káni Galilejskej“, „Dareiova rodina pred Alexandrom“, „Viera láska nádej“, „Zuzana a starci“, „Dáma so psíkom“, Cloueta, Velasqueze, Andrea di Cione Arcangela „Triumf smrti“, Altichiera
„Ukrižovanie“, Semitecola, Sassettu, Vasariho „Lorenzo a poslovia“, Ambrogi Giotto di Bondonea (1266-1337) na freske v jednom kostole v Assisi, najstarší dôkaz o existencii trpasličieho kontinentálneho španiela, resp. jeho predchodcu. Medzi francúzskou šľachtou sa stal obľúbeným psíkom do náručia. Od nepamäti žil v najtesnejšej blízkosti človeka, a preto vyniká veľmi príjemnou povahou. V 14. a 15. storočí nechýbal skoro na žiadnom európskom kráľovskom dvore. Vlastnila a milovala ich Madame Pompadour, favoritka Ľudovíta XIV., a to dvoch, volali sa Inez a Mimi, rakúska cisárovná a kráľovná Uhorska Mária Terézia a jej dcéra arcivojvodkyňa Rakúska, korunná princezná a kráľovná Francúzska Mária Antoinetta, ktorá sa vraj od nich nedokázala odlúčiť ani vo väzení, a dokonca so svojím najobľúbenejším a milovaným Papillonom v náručí kráčala aj na popravisko. V Prírodnohistorickom múzeu vo Viedni je vystavená vypchanina obľúbeného psíka Márie Terézie, takže si ju môžete ísť poobdivovať. Ale boli stálymi sprievodcami aj iných, menej známych vznešených dám, ako aj celých rodín a ich generácií, ktoré pokračovali v tradícii držania a chovu týchto malých psíkov. Sú portrétované spolu s florentínskou rodinou Mediciovcov,Ľu - dovítom XIII. a „Kráľom Slnka“ Ľudovítom XIV.. Kráľ Heinrich III. Francúzsky bol jedným z prominentných milovníkov týchto psíkov, vraj nosil na svoje štátnické rokovania okolo krku košík plný Papillonov. Zomrel rukou mnícha - atentátnika, na ktorého jeho milovaná Lilina tak zúrivo štekala, že ju museli zavrieť do vedľajšej miestnosti a jeho posledné slová boli: „Keby som len bol počúvol Lilinino varovanie!“. Aj Ľudovít XII. s manželkou Annou Rakúskou patrili medzi ich obdivovateľov a milovníkov. Po prečítaní je zrejmé, že trpasličie kontinentálne španiely, resp. ich predchodcovia, sa vyskytovali na území dnešného Talianska cez Francúzsko až po Rakúsko. Po Veľkej francúzskej revolúcii sa hnev ľudu obrátil aj proti týmto psíkom a boli skoro vyhubené. Až v 19. storočí sa ich ujali francúzski a belgickí chovatelia a zachránili ich pred vyhynutím. A práve preto, aj keď Papillony pôvodne vznikli pravdepodobne v Taliansku, ako krajiny pôvodu
boli uznané Francúzsko a Belgicko. Až po odznení druhej svetovej vojny sa toto plemeno začalo šíriť aj ďalej do ďalších zemí a v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch došlo k väčšiemu rozšíreniu a záujmu o nich. Atraktívnejší a stále obľúbenejší Papillon časom skoro úplne vytlačil Phaléna, ktorému hrozí zánik, a nebyť zopár náruživých chovateľov, nadšencov, asi by sa už nevyskytoval, a to by bola veľká škoda. Aj keď je dovolené tieto dve formy Trpasličieho kontinentálneho španiela medzi sebou páriť, neodporúča sa to. Výsledkom takéhoto párenia môžu byť zmiešané formy, Papillon s nedostatočne vztýčenými ušami, s preklopenou špičkou, Phaléne síce s visiacimi ušami ale na bok odstávajúcimi. Dnes sú obľúbené skoro všade, najviac však asi v Anglicku, Belgicku, Dánsku a Švédsku. Jeho popularita rastie už aj v USA a Kanade a záujem o neho narastá aj u nás, na Slovensku.

 

 

ZAČIATOK CHOVU PAPILLONA NA SLOVENSKU


Ako prvý doviezol v roku 1987 na Slovensko Papillona pán Vladimír Ozimy zo Serede (chovateľská stanica „z Vlozu“), bola to bielo-hnedá sučka EILEEN Veralyn’s z Nemecka. Druhý dovezený Papillon pochádzal tiež z Nemecka a bol ním trikolorný psík DOMINO a. d. Stuhlbauerstadt pána Jána Cehlárika, tiež zo Serede (chovateľská stanica „z Janovho dvora“) dovezený v roku 1988. Prvé šteniatka, dvaja psíkovia, sa narodili v chovateľskej stanici „z Vlozu“ pána Vladimíra Ozimyho v novembri 1988. Rodičmi prvých šteniatok odchovaných na Slovensku boli už spomínaní DOMINO a. d. Stuhlbauerstadt a EILEEN Veralyn’s. Pán Ozimy doviezol ešte jedného psíka z Nemecka, trikolórneho HARRYHO Bienchen’s, tiež v roku 1988. Ďalší import uskutočnil pán Marián Fašung z Bratislavy v rokoch 1988 a 89. Boli to bielo-hnedé sučky AYKE v. d. Weymoutskiefer, Shelewa’s BABSI, HUMMEL v. Taischan a trikolorný psík DARLING a. d. Stuhlbauerstadt, všetci tiež z Nemecka.

 

 

POVAHA PAPILLONA


Dôkazy o tom, že Papillon, resp. jeho predchodcovia predchodcovia, žil po celé stáročia v čo najtesnejšej blízkosti človeka, sa nachádzajú na obrazoch starých majstrov, a tento fakt sa najviac podieľal na formovaní jeho povahy. Papillon takmer odjakživa plnil úlohu spoločenského psa, a preto vyniká veľmi príjemnou povahou. Papillon je milý, jemný, citlivý, prítulný, nežný, maznavý psík, nenáročný na množstvo potravy, živý, priateľský, veľmi hravý, vysoko inteligentný, učenlivý, perfektne si plniaci úlohu spoločenského psa. Miluje slnko, čerstvo napadaný sneh, pohyb, hru, všetko ho zaujíma, nič mu neujde a všade musí byť. Je za každú srandu, najkrajší pohľad naň je pri spoločnej hre s druhom, ale aj pri hre so svojou obľúbenou hračkou. Je to psík, ktorý vyniká pohybovou aktivitou, a radosť zo života a hry samotnej si zachováva až do vysokého veku, staroby. Je to večný komediant. Je telesne odolný a dá sa povedať, že ide o plemeno dlhoveké. Pri dobrej opatere sa môže ľahko dožiť 15 i viac rokov. Je veľmi temperamentný, ale zároveň poslušný a ľahko ovládateľný. Po dlhé roky si ich ľudia držali pre potešenie, rozdávanie radosti a dobrej nálady. Je veselý, zvedavý, bystrý, šarmantný, seba sebavedomý, odvážny, nebojí sa nikoho a ničoho, v niektorých situáciách samostatný a zdravo drzý, prirodzená radosť a inteligencia skĺbená s množstvom temperamentu. Dlhšie prechádzky alebo turistické túry mu nerobia žiadne problémy. Je vhodný do mestských bytov. Bez problémov sa prispôsobí novej situácii. Má pôvabný, ale zároveň bystrý vzhľad, s hrdým držaním tela a ľahkým elegantným pohybom. Zreteľne osrstené uši, oči mandľového tvaru a špicatá papuľka dodávajú Papillonovi nezameniteľne šibalský výraz. Tento psík má zvláštny dar, spraviť vám aj z toho najnevydarenejšieho a najchmúrnejšieho dňa ten najveselší, najkrajší a dokáže svoju večne dobrú náladu na vás veľmi rýchlo preniesť. Potrebuje vrelú náklonnosť, ale nesmie sa rozmaznávať, musí sa dôsledne, ale nie tvrdo vychovávať, ináč príde veľmi ľahko a rýchlo na spôsob, ako si presadiť svoje. Ak mu spôsobíte bolesť, alebo ho nespravodlivo obviníte a vyhrešíte, urazí sa. Vie sa potom tváriť veľmi sklamane a skľúčene, niekedy to hraničí až s depresiou. Najlepšie sa cíti v čo najužšom kontakte so svojím pánom a neznáša ani najmenšie odlúčenie od neho, i keď je to len vedľajšia miestnosť. Vhodný je pre osamelých ľudí, ako aj pre rodiny s nie príliš malými deťmi, pretože by mu mohli pre jeho krehkosť ublížiť. Môže byť chovaný ako v meste, tak na dedine, ale vždy v byte, v čo najväčšej blízkosti ľudí. Pre svoju citlivú povahu veľmi zle znáša neprítomnosť svojho pána, a preto by nemal zostať dlhšiu dobu v byte sám. Je dobré, ak má živého druha, pre príbuznosť pováh najlepšie z toho istého plemena, ktorého príslušníkov aj uprednostňuje, a to hlavne k hrám. Netreba však zabúdať, že prítomnosť druha mu človeka a jeho lásku nenahradí. Táto malá rasa je nežná a zároveň hravá, skutočný klenot v rozmanitosti malých a najmenších plemien psov. Známa nemecká chovateľka Edeltraud Scheloske, prvá predsedníčka Papillon a Phaléne klubu v SRN, o nich hovorí: „Tieto trpasličie španiely túžia po tom, aby boli neustále spolu so “svojím človekom„. Trpasličí kontinentálny španiel je, jedným slovom, luxusné vydanie španiela, s ktorým zostanete večne veselí a mladí. Potrebuje veľmi veľa lásky, ktorú aj viacnásobne
vracia, svojho majiteľa si privlastňuje, snaží sa ho ochraňovať a žiarli na neho. Niektoré iné plemená sú voči cudzím ľuďom rezervované a nedôverčivé, u Papillona je to však asi slabý výraz, lebo voči ľuďom, ktorých nepozná, zo začiatku cíti odpor. Nie je však ustráchaný, agresívny, alebo hryzavý, iba dá každému najavo, že si nepraje byť “obťažovaný„, a to so šarmom sebe vlastným. Jediným zmyslom života pre Papillona je byť s vami, vedľa vás, na vás, pri
vás..., preto je najšťastnejší, keď môže byť všade tam, kde ste aj vy - pri pozeraní televízora, pri raňajkách, obede, večeri, pri práci aj v práci, pri písaní, čítaní,
učení, spaní, na návšteve, na nákupoch, na rybačke, pri kúpaní bude na vás čakať pri vani, ale aj na WC, nestane sa však, že by bol otravný a liezol vám na nervy. Je silne naviazaný na svojho pána a vyžaduje kontakt, lásku a zase kontakt a zase lásku. Preto zvážte, kde všade by mohol byť čo najviac s vami, a urobíte z neho toho najšťastnejšieho a najoddanejšieho psa na svete, ktorý sa bude snažiť až dojemne o vás “starať„ a “dávať na vás pozor„ ako priateľ,spoločník. Papillon je v podstate individualista, ktorý zle znáša nadvládu iného plemena, alebo fyzickú prevahu iného psa, ale tiež nemá rád samotu, preto, ak chcete mať Papillona, a nemôžete ho všade brávať so sebou, keď ste v práci osem hodín či viac, zvážte, či by ste radšej nemali mať Papillonov dvoch. Sú to psíci, ktorí sa dajú bez problémov zvládnuť aj dvaja v jednom byte, mám na mysli veľkosť, povahu a nároky na stravu a starostlivosť. Vy budete v práci spokojnejší, že váš miláčik nie je doma sám, a váš miláčik tiež, lebo nie je samota ako samota. V prípade, že budete v práci, vaše Papillony budú síce doma bez vás, čiže “sami„, ale budú “sami„ spolu, jeden s druhým, a to už je celkom niečo iné. Nebuďte sebeckí, ani vy by ste sa necítili dobre zavretí iba medzi psami, bez seberovných partnerov. Papillon sa dá držať aj vo väčších skupinkách, ale treba mať na mysli psychické blaho každého z nich, a to predstavuje osobitný prístup a záujem o každého jedinca zo skupinky zvlášť. Papillon žije rád v spoločnosti malej psej svorky, a v takomto spoločenstve aj najviac vynikne jeho krása a jedinečná povaha. Úryvok z knihy Eriky Bolt „Motýlí psíčkovia“

 


Povaha


Základné črty nášho motýlika majú dva póly, ktoré pripadajú byť protikladmi: na jednej strane chuť do života a vitalita, radosť a hravosť, na druhej strane citlivosť a schopnosť vcítiť sa do nálady milovanej osoby a senzibilita k podmienkam okolia. To znamená konkrétne: papillon a phaléne sú výnimočneprítulní, hraví a veselí. Ťažko znášajú hluk, zlé životné podmienky alebo hlboké rodinné konflikty. Bytové psy a milí sprievodcovia už po stáročia Už veľa storočí žijú motýlikovia ako priatelia ľudí v ich bytoch. Uprednostňovaní nespočetne veľa generácií boli v chove psi s vlastnosťami, ktorí sú pre spolunažívanie príjemní:priateľskí a svetu otvorení, inteligentní a učenliví, prítulní a oddaní človeku, napriek ich drobnosti robustní a dlhovekí. Už od nepamäti sú to šarmantní obľúbení domáci kamaráti, skôr „dámski“ psíci alebo priatelia väčších detí, ale v žiadnom prípade nie sú hračkou, a nie sú vhodní do ešte nešikovných rúk malých detí. Motýlikovia dávajú a potrebujú lásku Tak, ako motýľ potrebuje slnko a teplo, potrebuje aj papillon náklonnosť a bezpečie, aby mohol rozvinúť celý svoj šarm. Jeho želaním je, aby bol vždy v blízkosti svojej rodiny, a nemá rád samotu a opustenosť. Stále sa snaží urobiť všetko po vôli svojim ľudským priateľom, je šťastný, keď je pochválený a je nešťastný, ak je neprávom pokarhaný, alebo ak nepochopí, čo sa od neho žiada. Učí sa veľmi rýchlo, skoro hravo, a teší sa každému pochvalnému slovu. Neznáša surové tresty alebo brutálne výchovné metódy, začne byť bojazlivý a skrýva sa. Tak ako všetky španiely je aj papillon psom jedného pána. Často, ale nie vždy, si nachádza žena v dome prvé miesto v jeho srdiečku. Rovnako šťastný ako v rodine je aj v domácnosti staršieho manželského páru, ale je aj citlivým kamarátom osamelých ľudí. Zdá sa, že papillon plní v role „partnera“ osamelých ľudí dôležitú úlohu: dáva pocit pochopenia a toho, že človek nie je sám, ani izolovaný. Prechádzka s takýmto milým, málokedy videným psíkom nevyhnutne prináša so sebou kontakty a rozhovory s inými „psíčkarmi“. Papillon sa prispôsobí každej situácii, pokiaľ cíti, že je ľúbený. V našom komplikovanom svete sa stal skutočnou „vzpruhou“, ak by sme chceli použiť moderné slovo, tak je „pohladením duše“ a v každodennom spolužití je blízkym priateľom. Spoločný chov s inými plemenami psov alebo mačiek je pri jeho priateľskej povahe bezproblémový a veľmi často uzatvára milé zvieracie priateľstvá. Iba pri vtáčikoch sa niekedy stáva, že ich nedokáže akceptovať ako nedotknuteľných spolubývajúcich (aj tu sa vyskytujú výnimky). Tu sa prejavuje dedičstvo po poľovných španieloch, kedy sa pokúša opereného spolubývajúceho vystrašiť alebo chytiť.

 

 

Ostražitý a milujúci pohyb


Láska k pohybu je u relatívne vysokonohých a normálne proporčných trpasličích psíkoch veľká. Radi chodia na prechádzky a môžu sa zúčastňovať aj na celodenných turistických peších túrach. Stredne veľký papillon prebehne na túrach bez námahy tú istú trasu ako človek. Ani jeden z mojich papillonov nemal nikdy doráňané nôžky po celodennej túre na kamenistých horských svahoch alebo na slnkom poloroztopenom ľadovci. Iba celkom malí zástupcovia plemena
sú po 2-3 hodinách unavení a staršie jedince, nad 8-9 rokov, už tiež nechcú zdolávať takéto dlhé trasy. Skoro všetky papillony sú prirodzene ostražité a hlásia okamžite, ak vstúpi do domu alebo do záhrady cudzia osoba. Ak je toto oznamovanie neželané, stačí, ak mladého psa pri prvom pokuse o príliš hlasné oznámenie návštevy pokarháte. Pochopí, že štekanie v byte nie je dovolené. Ak je vychovaný k tichosti, je tichým domácim spoločníkom, ktorý neruší. Človek musí „uplatniť nárok na vodcovstvo“ Ani takýto na človeka naviazaný a prispôsobivý pes nebude „sám od seba“ dobre vychovaným členom domácnosti. Potrebuje láskyplnú, ale dôslednú výchovu. Ak papillona alebo phaléna vôbec neobmedzujeme, tak sú dostatočne múdri na to, aby zobrali žezlo do svojich rúk, a aby diktovali, čo im je príjemné, a čo nie. Antiautoritatívna výchova neprospieva ani takýmto malým psíkom, pretože aj oni musia poslúchať, a potrebujú
pevne stanovené hranice. Každá žena, ktorá vychovala deti, bude vedieť rovnakým spôsobom vychovať aj motýlika. Musím priznať, že niekedy to nie je až také ľahké, pozerať na takéhoto trpaslíčka tak, akoby to bol skutočný pes, a vychovávať ho rovnako autoritatívne. Je ale veľmi potrebné, aby aj ten najmenší psík pochopil, že človek je v každodennom živote nielen jeho najväčší priateľ, ale aj „šéf“. Dobrá výchova v detstve je základom pre príjemné spolužitie!

 

 

Hravý ako mačka


K povahe plemena patrí aj jeho hravosť. Pokiaľ je papillon veľmi mladý, neustále sa hrá a vábi aj svoju rodinu k hrám. Ak začneme tento rituál akceptovať, bude sa takto správať až do veku najmenej 10 rokov a viac. Ak si ho nebudete všímať, stratí sa jeho hravosť a pri psíkovi, ktorý je v domácnosti sám, sa hravosť vo veku 4-5 rokov úplne vytratí, čo je ale škoda. S veselým papillonom by ste sa mali hrať, pretože je ako dieťa, ktoré hrou napĺňa svoju potrebu pohybu a zamestnania. Takto ostáva do vysokého veku živý a aktívny. Citlivý a hlboko viazaný na človeka Inou stránkou typickej povahovej črty papillona je jeho veľká citlivosť. Toto sčasti súvisí s jeho neustálym a intenzívnym pozorovaním milovaného človeka, pretože motýliky nespustia svojich ľudských priateľov nikdy z očí. Na druhej strane majú dospelí papilloni schopnosť intuitívne vycítiť náladu svojho človeka. Ako spoločensky vo svorke žijúci psovití musia neustále pozorovať a rozumieť svojim druhom, ale pri motýlich psíkoch, ktorí žijú už od nepamäti s človekom, dosiahla táto schopnosť niekedy také rozmery, až sú nepríjemné (pokiaľ človek verí na „čítanie myšlienok“). Papillon, ktorý s nami žije 2-3 roky v hlbokom zväzku, vie vlastne vždy, akú náladu má ktorý člen ;rodiny: utešujúco prichádza k tomu, ktorý je smutný svoju hračku ;prináša tomu, kto je aktívny a nepokojný naznačuje, že by chcel ísť na prechádzku tomu, kto ešte len uvažuje o tom, že by snáď išiel von! Senzitivita je typická pre plemeno a robí z papillona a phaléna ideálneho spoločníka pre citlivých ľudí.

 

 

Sporné charakterové črty


Popri mnohých pozitívnych vlastnostiach sa vyskytujú aj také, ktoré môžu byť neželané. Nedá sa zamlčať, že tak, ako títo psíci dokážu milovať a byť prítulní, dokážu aj veľmi žiarliť. Ak sú odsunutí, alebo odmietaní, napr. ak sa v rodine narodí bábätko, môžu zosmutnieť alebo reagovať otvorene žiarlivo. Napriek tomu akceptujú šteniatko alebo mačiatko, ktoré je prijaté do rodiny ako svoje mláďa. Ku konfliktom môže niekedy dôjsť, ak je do rodiny prijaté dospelé zviera. Niekedy sa môže stať, že vonku v prírode sa v papillonovi zobudí stará lovecká vášen, a začne naháňať sliepky, vtáky alebo mačky. Toto sa môže prenášať po väčších a šikovnejších papillonoch, ktorí boli v minulom storočí v Belgicku používaní na lov králikov. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Moji papilloni sa za posledných 10 rokov vytrénovali v mojej „králičej ohrádke“ na šikovných lovcov králikov. Sú natoľko mrštní, že dokážu v priebehu niekoľko sekúnd zahnať králika „do kúta“. Hlasné štekanie ma upozorní, že boli úspešní, a ja musím s vetrom opreteky utekať do záhrady, pretože „mnoho psíkov znamená králikovu smrť“ aj napriek tomu, že sú to takí maličkí psi. Jedna známa chovateľka tvrdí:„ Moji psi chytia bez problémov drozda a vrabca, preskočia 80 cm plot, napriek tomu, že sú aj v deviatom týždni kotnosti. Dokonca aj vyhrabávajú myšky.“ Motýliky trpia pri rodinných problémoch Pre plemeno typickú citlivosť na nálady a
pocity v milovanej rodine môžeme považovať za pozitívnu, ale aj za negatívnu vlastnosť. Papilloni reagujú na medziľudské konflikty. Sú duševne citliví a trpia pri rodinných problémoch, alebo v ťažkých manželstvách, cítia medziľudské disharmónie aj bez otvorených hádok. Motýliky sa preto hodia k citlivým ľuďom, ktorí vedia oceniť láskyplného, citlivého psa, ale pritom berú ohľad aj na jeho duševný život. S láskavým dovolením autorky pani Eriky Bolt z originálu Schmetterlingshundchen preložila Gabriela Majdová

 

 

ŠPECIFICKÉ ZVLÁŠTNOSTI PAPILLONA


Papillon nemá psí pach, čo je jeho obrovské plus za predpokladu, že má byť chovaný iba v byte. Má zvláštnu štruktúru srsti, vďaka ktorej sa v nej nedrží špina, a má ju akoby samočistiacu. Netreba ho často kúpať, a pritom je stále čistý a krásne biely. Mám na mysli kúpanie so šampónom, nie očistné sprchovanie bez šampónu po príchode domov z vychádzky, keď je vonku blato a mokro. Jeho srsť je bez podsady, preto nemôže byť celoročne držaný vonku ako iné plemená, a šteniatka by sa mali odchovávať na elektrickej poduške do približne troch týždňov veku, záleží na ročnom období a, samozrejme, aj na teplote v byte. Treba myslieť aj na to, že čím vyššie, tým teplejší vzduch, a že váš psík sa pohybuje na zemi, kde je teplota najnižšia, a práve na zemi býva umiestnený aj košík, alebo debnička so šteniatkami a ich matkou. O čo ťažšie je Papillona odchovať, o to ľahšie je to v jeho ďalšom živote, lebo Papillon nepatrí medzi chúlostivé plemená, a pokiaľ je v pohybe a nie je mokrý, znesie aj chladné počasie úplne normálne a v čerstvo napadnutom snehu sa priam vyžíva. Chýbajúca podsada robí z Papillona vhodného psa aj pre ľahšieho alergika. Čo sa týka farby a kresby, dvoch rovnakých Papillonov by ste veľmi ťažko hľadali a každý Papillon je svojím spôsobom originál.

 


STAROSTLIVOSŤ O SRSŤ


Ako sme si už povedali, srsť Papillona je bez podsady a má zvláštnu štruktúru, ktorá spočíva v nešpinení, alebo, ak chcete, v samočistení. Papillon nepotrebuje žiadnu strihovú úpravu a nemusí sa ani trimovať. Jediné, čo treba s krásnou srsťou Papillona robiť, je česanie a kúpanie. Česanie vám určite nezaberie veľa času, lebo celkom postačí, keď budete svojho Papillona česať jeden až dvakrát za týždeň. Iba v období pĺznutia, čo je spravidla dvakrát za rok,
prečešte aj častejšie, neuškodí aj každý deň. Urýchli sa tým jej výmena, a vy budete mať menej upratovania. Česaním sa zároveň aj masíruje a prekrvuje pokožka psíka, takže kto chce, môže česať psíka každý deň, aj keď nepĺzne, určite mu to neublíži, práve naopak. Hodvábna srsť bez podsady nevyžaduje mnoho opatery, prečesanie hrebeňom alebo kefou zaberie asi tri minúty denne.

 


PAPILLON AKO SPOLOČENSKÝ PES


Papillon je typický spoločenský pes a ťažko by sme medzi všetkými plemenami našli lepšieho spoločníka. Ako sme si už povedali v kapitole o povahe, Papillon je stále veselý, hravý, dobre naladený, vždy ochotný robiť s nami vylomeninky, a tieto povahové vlastnosti u neho pretrvávajú až do staroby. Nie je však otravný, a keď sa mu nemôžete venovať pre nejaké iné povinnosti, uspokojí sa aj s tým, že môže niekde obďaleč ležať a pozorovať vás, alebo si vám ľahnúť k nohám, prípadne do lona, a trpezlivo čakať, kým sa mu budete môcť venovať. Neustále vie nevtieravo dávať najavo svoju lásku a náklonnosť. Jediným
zmyslom života Papillona je jeho človek, ktorému dokáže s láskou hľadieť do očí aby z nich vyčítal jeho prianie. Papillon je inteligentný, láskyplný a veľmi príjemný a prítulný spoločník, ktorý neustále vie, ako sa jeho človek cíti. Papillon má veľa energie, ktorú keď si vybije niekde vonku alebo aj doma, slastne sa uvelebí tesne pri vás alebo na vás a spokojne oddychuje a blažene pospinkáva. Papillon je vhodný aj pre dôchodcov, ktorí dokážu uspokojiť jeho potrebu byť so svojím človekom 24 hodín denne. Pre starších ľudí je ideálnym spoločníkom aj preto, že je malý, a bez problémov ho môžu brať do náručia. Je pre nich veselým spoločníkom, ktorý prekoná bariéru pri zoznamovaní, a tým pomáha v prípade ich samoty. Nie je náročný na množstvo potravy, takže ani dôchodcom nenabúra rodinný rozpočet. Papillon patrí do IX. skupiny FCI, a sem patria všetky spoločenské plemená, ktorých poslaním je tešiť človeka, robiť mu spoločnosť a radosť.

 


PAPILLON AKO ŠPORTOVÝ PES


Papillon je temperamentný, pohyblivý psík, ktorý rád „šaškuje“, skáče a behá, je učenlivý, a preto je vhodný, napr., pre agility. Je inteligentný a „myslí mu to“ a v psom inteligenčnom rebríčku mu patrí ôsme miesto. Ak sa rozhodnete pre agility, veľké skoky a cviky, pri ktorých sa namáhajú kĺby a kostra, nacvičujte so svojim Papillonom až po 15. mesiacoch veku. Nechajte jeho pohybový aparát „vyzrieť“ a zatiaľ ho učte formou hry iné cviky. Ak vo vašom meste nie je cvičisko pre agility, je možné s ním navštevovať aj cvičisko pre pracovných psov. Papillon bez problémov zvládne, napr., základný výcvik a zložiť Skúšku psov malých plemien prvého stupňa (SMP1) a neskôr možno aj Skúšku psov malých plemien druhého stupňa (SMP2). Niektoré Papillony sú vášnivými aportérmi a majú vynikajúci čuch, čo by sa dalo využiť pri poľovníckom výcviku, ktorý sa vyžaduje u retrieverov. Aj keď sa vám to bude možno zdať smiešne, nemožné to určite
nie je. Papillon určite bude len rád, že sa mu venujete a trávite spolu mnoho času. Keď sa rozhodnete svojho Papillona cvičiť a niečo učiť, tak za pochvalu, pohladkanie, príp. pusinku urobí, čo vám na očiach uvidí. Odmenou v podobe nejakej maškrty si u Papillona veľmi nešplhnete, on to totiž robí kvôli vám, aby vám urobil radosť, a nie kvôli „kusu žvanca“, tým by ste sa ho mohli „dotknúť“. Ak je váš Papillon povahovo naozaj vyrovnaný, ľudí miluje nadovšetko, aj cudzích, nevadí mu žiadna manipulácia od nich a je mimoriadne spoločenský, môžete s ním skúsiť zložiť canisterapeutickú skúšku. Možností je veľa, treba sa len správne rozhodnúť a prihliadať pri tom na povahu a nadanie vášho Papillona. Ak nie ste športový typ, môžete so svojím Papillonom chodiť na dlhšie prechádzky alebo túry. Papillonovi je jedno, akú činnosť vyvíjate, hlavne, že ju vyvíjate spolu. Aj vyvaľovanie sa pred televízorom je pre Papillona zaujímavá činnosť, pokiaľ ju vykonáva spolu s vami. V poslednej dobe sa ľudia so svojimi psíkmi začínajú venovať aj coursingu, dogdancingu a flyballu. Aj na tieto športy je Papillon ideálny a vhodný. Ale coursing by mal robiť Papillon, ktorý nie je príliš naviazaný na svojho človeka, lebo sa musí od neho na chviľu odpútať, a dať prednosť koristi. A toto niekedy príliš citliví Papilloni nedokážu. Bežať za korisťou ich síce láka a baví, ale zistenie, že ich človek nebeží spolu s nimi, je pre nich šokujúce a radšej sa vrátia k nemu. Dogdancing je naopak spoločná aktivita pre človeka a psíka, preto citlivému a temperamentnému Papillonovi vyhovuje. No a na flyball je zasa vhodný Papillon, ktorý je vášnivý aportér a skokan.

 


PAPILLON A DETI
Nie každý Papillon si s deťmi rozumie. Všetko záleží na jeho skúsenostiach s nimi, ktoré môžu byť dobré, aj zlé, a podľa toho sa aj správa. Malé deti nie sú pre Papillona dobrými spoločníkmi, lebo mu väčšinou nejako ublížia, a Papillon si to zapamätá, a potom sa im vyhýba. Malým deťom sa havinko páči a ťahajú ho za chlpy, za uši, za chvost, pchajú mu pršteky do oka, do nosa, do papuľky, a to by nebolo nikomu príjemné, ani psovi, ani vám. Snažia sa ho ťarbavo brať do rúk, a to sa môže skončiť vážnym úrazom - psa, nie dieťaťa. Krehký papillon je deťmi ohrozený viac ako, napr., šteniatko dogy. Také šteniatko deti nevládzu zobrať na ruky, a teda im ani nemôže spadnúť. Nikdy by ste nemali nechať takéto malé dieťa a psa spolu bez dozoru. Väčšie deti, napr. už také školopovinné, sú pre Papillona vítanou spoločnosťou, lebo sa s nimi môže do sýta vynaháňať a vyblbnúť. Papillon je pre väčšie deti neúnavným kamarátom, lebo Papillon a deti v tomto veku majú skoro rovnaké nápady, a preto si veľmi dobre spolu rozumejú. Takéto deti už môžu zostať so psom aj sami, ale najprv ich naučte so psíkom správne zaobchádzať, a až keď sa presvedčíte, že je všetko v úplnom poriadku, bez obáv ich nechajte na pospas hrám.

 


PAPILLON A INÉ PSIE RASY


Ako sme si už povedali, Papillon je v podstate individualista, ktorý zle znáša nadvládu iného plemena alebo fyzickú prevahu iného psa. Najviac si rozumie so seberovnými Papillonmi, a aj keď sa niekedy prejavuje ako „rasista“ dokáže si obľúbiť aj iných psích kamarátov patriacich k iným rasám. Takéto priateľstvá vznikajú hlavne v mladosti Papillona a v dospelosti je zasa ochotnejší nadviazať priateľstvo so šteniatkom ako s dospelákom. Tak či onak, všetko záleží aj na vašom prístupe a výchove a nie len na samotnej povahe Papillona.

 


PAPILLON A INÉ ZVIERATÁ


Ako sme si už povedali, Papillon je priateľský a je za každú srandu, a preto pre neho nie je problém zniesť sa s inými zvieratami. Je to vítané spestrenie jeho života. S mačkou sa obyčajne znáša dobre, aj s morčatami a zakrslými králikmi. Jeden z mojich Papillonov je vyslovený ochranca týchto drobných hlodavcov. Keď má pocit, že im hrozí nejaké nebezpečenstvo, snaží sa ich pred nepriateľom chrániť a votrelca upozorňuje na to, že sú jeho chránencami. Horšie je to už s celkom malými hlodavcami ako škrečok a vtáci, tých sa väčšinou snaží uloviť, je to predsa španiel. A akvárium je pre Papillona niečo, ako pre nás televízor.

 


PAPILLON A CESTOVANIE


Papillon veľmi rád cestuje, je to pre neho veľké dobrodružstvo. Najradšej je pustený a šoféruje s vodičom. Keď nemôže „šoférovať“, tak aspoň pozoruje cestu a tvári sa ako „navigátor“ a kontroluje či sa ide dobre. Pre vašu aj jeho bezpečnosť je ale lepšie, ak cestuje zavretý v prenoske. Má rád aj takúto prepravu, lebo vie, že sa niekam ide, a ochotne si do nej vlezie a pobudne v nej, až kým sa nedorazí na miesto určenia.

 


PAPILLON A DOVOLENKA


Papillon je malý a „skladný“ psík, preto nie je problém chodiť na dovolenku spolu s ním, aj do zahraničia. Najprv si ale zistite miesta, kam so psíkom smiete, lebo nie všade je to dovolené. V hoteloch a ubytovniach tiež nebýva problém ubytovať sa spolu so psom. Aj keď niekde nie sú nadšení s ubytovávaním psov, keď nakoniec uvidia „príručnú“ veľkosť Papillona, už nemajú nič proti.
 

 

zdroj: https://www.dogsk.sk/kynologia/2008/2008-01-papillon-1-cast.pdf, https://www.dogsk.sk/kynologia/2008/2008-02/2008-02-papillon-2.pdf