AGILITY všeobecne

Každý psík, podobne ako človek, by rád prežil plnohodnotný život obohatený o rôzne športové zážitky. Je mnoho športov, ktoré môžu robiť ľudia, i mnoho takých, ktoré môžu robiť spolu so svojimi psami. No nie každý pes je vhodný na mnohé kynologické športy, ako je napríklad dogtrekking alebo služobná kynológia. No existuje jeden šport, ktorý je nielen vhodný pre všetky vekové kategórie ľudí, ale hlavne pre všetky vekové a výškové kategórie psov. Šport, v ktorom si zašportuje rovnako dobre psovod aj psík. Tento šport sa nazýva AGILITY .)))

Niečo o agility

Agility je kynologicky šport, pri ktorom psík za pomoci psovoda prekonáva jednotlivé prekážky v parkúre. Parkúr aj samotné hodnotenie behov je veľmi podobné konskému parkúrovému skákaniu.

Tento šport vznikol okolo roku 1978 v Anglicku, a prvý krát sa agility predstavilo na výstave Cruft, ako program pre divákov. Hneď si získalo svojich priaznivcov z radu psičkárov, ktorí začali takéto parkúry trénovať a behať. Vznikol z toho šport, v dnešnej dobe populárny na celom svete. Agility sa tak rozvinulo, že sa okrem národných pretekov organizujú aj veľké medzinárodné preteky. A nielen to, agility majú aj svoje majstrovstvá sveta, ktoré sú zastrešené pod FCI, ale zúčastniť sa môžu aj štáty, ktoré nie sú členmi FCI. Na majstrovstvách sveta sa zúčastnia väčšinou agiliťáci tak z 32 až 34 krajín sveta, Slovensko už v posledných rokoch nie je výnimkou.

Agility je šport ako každý iný, má svojich súťažiacich, organizátorov, rozhodcov a samozrejme pravidlá, podľa ktorých sa súťaží. Všetky potrebné informácie o celom agility obsahuje reglement FCI pre agility, z ktorého vychádzajú všetky národné Skúšobné poriadky.

Princípom agility je, aby psovod previedol psíka cez parkúr bez chýb a v čo najlepšom čase. Dôležité je, že psík na sebe nesmie mať nič, ani obojok, vodítko a pod, psovod sa nesmie psíka počas behu nijako dotýkať. Navádza ho iba svojim hlasom, vypomáha si ukazovaním rukami, či celým telom. V každom prípade nemôže prísť ku kontaktu medzi psíkom a psovodom. Pri úmyselnom dotyku je tím diskvalifikovaný rozhodcom. Samotný rozhodca okrem korektného posudzovania má za úlohu aj parkúr vymyslieť tak, aby bol plynulý a zároveň náročný podľa druhu behu, ktorý sa bude akurát bežať a zároveň musí dbať na to, aby postavil parkúr taký, ktorý ešte nikde nikdy nebol postavený. Psovod má možnosť si tento parkúr pozrieť pár minút pred behom a psík ho vidí vždy naostro, keď príde v štartovnej listine na tento tím jeho čas. Je to vždy veľké vzrušenie nielen pre psíka, ale aj psovoda. Ale v konečnom dôsledku aj pre rozhodcu, ktorý sa musí snažiť posudzovať tak, aby v ničom daný tím nezvýhodnil, alebo mu nijako svojim rozhodnutím neublížil. Samé preteky agility sú vždy najnáročnejšie hlavne pre rozhodcu. Pre daný tím na trati, ak pochopí princíp agility, je to vždy iba hra, na konci ktorej je radosť oboch v tíme, bez ohľadu na dosiahnutý výsledok. Podľa tohto rozoznáte ozajstných agilitákov od ľudí, ktorí sa na agilitákov iba hrajú. Agility je hra, hrou sa začína v tréningu a hrou to pokračuje na pretekoch na akejkoľvek úrovni. Ak toto agiliták pochopí, tak až vtedy sa z neho stáva ozajstný agiliták. Dovtedy je to len psovod a pes, nie agility tím.

Agility sa behá na ohraničenom parkúre 20x40 m, na ktorom je 15 až 20 prekážok. Prekážky rozostaví rozhodca, očísluje poradie prekážok, stanoví štandardný čas na prekonanie prekážok a ostatné je už na tímoch, ako parkúr zabehnú a organizátoroch, ktorí všetko pripravia od propozícii na preteky, cez samotný priebeh pretekov, až po vyhodnotenie celého podujatia.

Rozhodca pri stavbe parkúru vychádza z toho, o aký beh sa jedná, či to je skúška, alebo otvorený beh pre všetkých účastníkov pretekov. Ak sa jedná o skúšky agility, je potrebné si zvážiť, o akú skúšku ide, nakoľko v agility poznáme tri úrovne skúšok, od A1, až po skúšky A3. Každá zo skúšok má určitú svoju náročnosť parkúru. Podľa toho sú aj použité a postavené prekážky. Používajú sa prekážky skokové, priebežné, prekážky s kontaktnými zónami a stôl.

Medzi skokové prekážky patrí skoková prekážka jednoduchá, múr, kruh, alebo skok ďaleký. V priebežných prekážkach sú tunel pevný a tunel latkový a divácky veľmi obľúbený slalom. Dobrí agiliťáci túto prekážku veľmi milujú. Prekážky s kontaktnými zónami sú áčko, kladina a hojdačka, ktorú psi moc radi nemajú. No a nakoniec je tu stôl, ktorý sa v súčasnosti v parkúroch vyskytuje len sporadicky. Samozrejme prekážky sú výškovo nastaviteľné pre všetky tri kategórie small, medium i large.

zdroj: https://www.dobrypes.sk/dobry-pes-skola-agility